Odvolanie skládka nebezpečného odpadu

Za dotknutú verejnosť:

Mgr. Michaela Hinnerová

Ing. Michaela Marková

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Námestie Ľudovíta Štúra 1

812 35 Bratislava

Budmerice, 10.06. 2026

Vec: Odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania č. 7004/2026-11.1/lm, 31204/2026 zo dňa 25. 05. 2026 vo veci zmeny navrhovanej činnosti "Skládka odpadov Budmerice, kazeta č. 5, sekcia S6–S9 – úprava nivelety základne skládky odpadov pre optimalizáciu riešenia", navrhovateľa Istrochem Reality, a. s., Nobelova 34, 836 05 Bratislava, IČO: 35797525

I. ÚVOD

Odvolateľ podáva podľa § 30 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania č. 7004/2026-11.1/lm, 31204/2026 zo dňa 25. 05. 2026, ktorým Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodlo, že zmena navrhovanej činnosti "Skládka odpadov Budmerice, kazeta č. 5, sekcie S6 až S9 – úprava nivelety základne skládky odpadov pre optimalizáciu riešenia" sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Odvolateľ napáda predmetné záväzné stanovisko v celom rozsahu.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že napadnuté záväzné stanovisko obsahuje terminologicky nejednotné poučenie, keď popri pojme "odvolanie" používa aj pojem "rozklad". Z procesnej opatrnosti preto odvolateľ uvádza, že toto podanie má byť bez ohľadu na jeho označenie posúdené podľa svojho obsahu ako riadny opravný prostriedok smerujúci proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania podľa § 30 zákona č. 24/2006 Z. z.

Predmetom odvolania nie je spochybňovanie existencie skládky odpadov ani výkonu zákonných kompetencií príslušných orgánov v oblasti odpadového hospodárstva. Predmetom odvolania je preskúmanie zákonnosti, vecnej správnosti a dostatočnej preskúmateľnosti napadnutého záväzného stanoviska.

Posudzovaná zmena nepredstavuje bežnú prevádzkovú alebo technickú úpravu existujúceho zariadenia. Ide o zásah do skládky nebezpečného odpadu spojený s prehĺbením základne skládky, navýšením kapacity o 49 768,28 m³ a predĺžením jej využívania na ďalšie desaťročia. Takáto zmena si vzhľadom na svoj rozsah, charakter a dlhodobé environmentálne dôsledky vyžaduje dôsledné preverenie všetkých relevantných odborných, technických a environmentálnych súvislostí.

Odvolateľ je presvedčený, že v priebehu zisťovacieho konania neboli viaceré rozhodujúce skutkové, odborné a procesné otázky objasnené v rozsahu potrebnom pre prijatie spoľahlivého záveru o nevýznamnosti vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ide najmä o otázky hydrogeologických pomerov územia, výskytu podzemnej vody vo vrte B-2, technického riešenia drenážneho systému, ochrany podzemných vôd, možných vplyvov na verejné zdravie, kumulatívnych environmentálnych vplyvov a celkového vzťahu navrhovanej činnosti k okolitému územiu.

Zo záväzného stanoviska zároveň nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom boli vyhodnotené rozpory medzi jednotlivými odbornými podkladmi, ako boli zohľadnené zásadné pripomienky dotknutej obce a verejnosti a na základe akých odborných úvah dospel príslušný orgán k záveru, že vykonanie úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je potrebné.

Pri zariadení určenom na zneškodňovanie nebezpečných odpadov je potrebné venovať osobitnú pozornosť ochrane podzemných vôd, dlhodobej stabilite navrhovaného riešenia a možným vplyvom na verejné zdravie. Pokiaľ v týchto oblastiach pretrvávajú relevantné odborné otázky alebo pochybnosti, mali by byť predmetom podrobného preskúmania v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhuje, aby odvolací orgán napadnuté záväzné stanovisko preskúmal v celom rozsahu, vyhodnotil nižšie uvedené odborné a procesné námietky a rozhodol spôsobom zodpovedajúcim skutkovému stavu, zásade predbežnej opatrnosti a požiadavkám zákona č. 24/2006 Z. z.

II. ODVOLACÍ NÁVRH

Odvolateľ navrhuje, aby minister životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 30 zákona č. 24/2006 Z. z.:

1. zrušil záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania č. 7004/2026-11.1/lm, 31204/2026 zo dňa 25. 05. 2026 v celom rozsahu,
2. vec vrátil príslušnému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie,
3. uložil príslušnému orgánu v novom konaní odstrániť vytýkané nedostatky, doplniť skutkový stav a vysporiadať sa so všetkými odbornými a procesnými námietkami uvedenými v tomto odvolaní,
4. uložil príslušnému orgánu doplniť konanie o odborné podklady nevyhnutné na spoľahlivé posúdenie navrhovanej zmeny, najmä v oblasti hydrogeológie, ochrany podzemných vôd, drenážneho systému, verejného zdravia, kumulatívnych vplyvov a ekologickej stability územia,
5. zabezpečil vykonanie ďalšieho odborného dokazovania, najmä prostredníctvom nezávislého hydrogeologického posúdenia, vypracovania 3D hydrogeologického modelu, hodnotenia vplyvov na verejné zdravie (HIA), rozptylovej štúdie, nezávislého kapacitného auditu, geodetického zamerania vzdialenosti skládky od obývaného územia a ďalších odborných podkladov uvedených v tomto odvolaní,
6. v novom konaní dôsledne posúdil všetky odborné neistoty a možné významné vplyvy navrhovanej zmeny na životné prostredie a verejné zdravie vrátane kumulatívnych vplyvov existujúceho skládkového areálu,
7. po doplnení skutkového stavu a vykonaní potrebného dokazovania rozhodol v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a účelom zákona č. 24/2006 Z. z. o potrebe vykonania úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

III. HLAVNÉ ODBORNÉ DÔVODY PRE VYKONANIE ÚPLNÉHO PROCESU EIA

Odvolateľ zastáva názor, že v prípade navrhovanej zmeny činnosti zostalo viacero rozhodujúcich odborných otázok nedostatočne objasnených a vyhodnotených, hoci práve ich posúdenie bolo nevyhnutné pre spoľahlivý záver o tom, či navrhovaná zmena môže alebo nemôže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a verejné zdravie.

Predmetom navrhovanej zmeny nie je bežná technická úprava existujúceho zariadenia. Ide o zásah do skládky nebezpečného odpadu spojený s prehĺbením základne skládky, navýšením kapacity o 49 768,28 m³ a predĺžením prevádzkového využívania zariadenia na ďalšie desaťročia. Takáto zmena predstavuje významný zásah do technického a environmentálneho režimu skládky a vyžaduje si dôsledné odborné posúdenie všetkých relevantných súvislostí.

Napadnuté záväzné stanovisko podľa názoru odvolateľa nepreukazuje, že všetky rozhodujúce odborné otázky boli spoľahlivo objasnené. Naopak, z jeho obsahu vyplýva existencia viacerých skutkových a odborných neistôt týkajúcich sa najmä hydrogeologických pomerov územia, výskytu podzemnej vody, technického riešenia drenážneho systému, ochrany podzemných vôd, možných vplyvov na verejné zdravie, ekologickej stability územia a kumulatívnych vplyvov existujúceho skládkového areálu.

Odvolateľ je presvedčený, že za existencie týchto odborných neistôt nebolo možné spoľahlivo dospieť k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Práve účelom procesu EIA je podrobne preveriť odborné otázky, pri ktorých existujú rozumné pochybnosti alebo ktoré neboli v zisťovacom konaní dostatočne objasnené.

Z uvedených dôvodov odvolateľ uvádza nasledovné odborné námietky, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú vykonanie úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

III.1 Hydrogeologické pomery územia, výskyt vody vo vrte B-2 a ochrana podzemných vôd

Odvolateľ považuje otázku hydrogeologických pomerov územia za jednu z najzásadnejších odborných otázok predmetného konania a zároveň za jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré mala byť navrhovaná zmena podrobená úplnému procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Predmetom navrhovanej zmeny je zníženie nivelety základne skládky v sekciách S6 až S9 o 3,0 m a zvýšenie kapacity skládky o 49 768,28 m³. Ide o zásah, ktorý sa bezprostredne dotýka podložia skládky a jeho hydrogeologických pomerov. Pri skládke nebezpečného odpadu pritom práve vzťah medzi telesom skládky, tesniacim systémom a režimom podzemných vôd predstavuje jeden z najdôležitejších environmentálnych faktorov.

Zo záväzného stanoviska vyplýva, že v rámci doplňujúceho geologického prieskumu bola vo vrte B-2 zistená prítomnosť vody približne v hĺbke 1,5 m pod úrovňou terénu. Táto skutočnosť podľa názoru odvolateľa vyvoláva odborné otázky, ktoré neboli v zisťovacom konaní dostatočne objasnené.

Príslušný orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že navrhované dno skládky zostane nad hladinou podzemných vôd a že realizáciou navrhovanej zmeny nedôjde k významnému negatívnemu ovplyvneniu podzemných vôd. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, akým spôsobom bol odstránený rozpor medzi zistením vody vo vrte B-2 a záverom o bezpečnom oddelení dna skládky od režimu podzemných vôd.

Nie je zrejmé, či bola predmetná voda vyhodnotená ako izolovaný jav, sezónne kolísanie hladiny podzemnej vody, lokálna akumulácia zrážkovej vody alebo prejav širších hydrogeologických pomerov územia. Rovnako nie je zrejmé, akým spôsobom boli vyhodnotené možné zmeny hydrogeologického režimu počas extrémnych zrážkových udalostí, ktoré sú v podmienkach meniacej sa klímy čoraz častejšie.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ predpokladá realizáciu drenážnych opatrení, ktorých cieľom má byť odvádzanie zistenej vody z priestoru budúcej základne skládky. Práve táto okolnosť podľa názoru odvolateľa potvrdzuje, že otázka podzemnej vody nie je v predmetnej lokalite bezvýznamná a že si vyžaduje podrobnejšie odborné preskúmanie.

Nie je zrejmé, akým spôsobom bude navrhovaný drenážny systém vplývať na prirodzené prúdenie podzemných vôd, na hydraulické pomery územia ani na dlhodobú stabilitu podložia. Rovnako nebolo preukázané, že navrhované riešenie nebude mať vplyv na migráciu prípadných kontaminantov v podzemnom prostredí.

Odvolateľ má za to, že pri zariadení určenom na ukladanie nebezpečných odpadov nemožno otázky ochrany podzemných vôd posudzovať iba na základe všeobecných záverov alebo predpokladov. Ak existujú odborné otázky týkajúce sa vzťahu medzi navrhovanou zmenou a režimom podzemných vôd, je potrebné tieto otázky spoľahlivo objasniť ešte pred vydaním rozhodnutia o tom, že zmena nebude podliehať úplnému procesu EIA.

Odvolateľ ďalej poukazuje na princíp predbežnej opatrnosti podľa čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého v prípade existencie odbornej neistoty nemožno riziko prenášať na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Ak existujú pochybnosti o hydrogeologických pomeroch územia alebo o budúcom fungovaní drenážneho systému, je potrebné tieto pochybnosti odstrániť prostredníctvom podrobného odborného posúdenia.

Odvolateľ je preto presvedčený, že predmetná otázka presahuje rámec zisťovacieho konania a mala byť podrobená podrobnému hodnoteniu v rámci úplného procesu EIA vrátane nezávislého hydrogeologického posúdenia a vypracovania trojrozmerného hydrogeologického modelu územia, ktorý by umožnil spoľahlivo vyhodnotiť možné dlhodobé vplyvy navrhovanej zmeny na podzemné vody a životné prostredie.

III.2 Nejasnosti technického riešenia drenážneho systému

Odvolateľ považuje otázku drenážneho systému za jednu z kľúčových odborných otázok predmetného konania, ktorá mala byť podrobne preskúmaná v rámci úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Zo záväzného stanoviska vyplýva, že príslušný orgán identifikoval potrebu zosúladenia informácií o drenážnom systéme v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Táto skutočnosť je podľa názoru odvolateľa významná, pretože samotný drenážny systém predstavuje jeden zo základných bezpečnostných prvkov navrhovaného technického riešenia skládky.

Úlohou drenážneho systému má byť odvádzanie vody z priestoru budúcej základne skládky a zabezpečenie vhodných podmienok pre realizáciu navrhovanej zmeny. Práve z tohto dôvodu je jeho správne navrhnutie a fungovanie bezprostredne spojené s ochranou podzemných vôd, stabilitou podložia, dlhodobou funkčnosťou tesniaceho systému a celkovou environmentálnou bezpečnosťou skládky.

Odvolateľ zastáva názor, že ak existovali rozpory alebo nejasnosti v technickom riešení drenážneho systému, mali byť odstránené ešte pred vydaním rozhodnutia o tom, že navrhovaná zmena nebude predmetom úplného procesu EIA.

Nie je zrejmé, ktoré konkrétne údaje o drenážnom systéme boli medzi jednotlivými podkladmi rozporné, v akom rozsahu boli tieto rozpory odstránené a na základe akých odborných podkladov dospel príslušný orgán k záveru, že napriek týmto nejasnostiam možno spoľahlivo vylúčiť významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že potreba drenážnych opatrení vznikla v súvislosti so zistením vody v priestore budúcej základne skládky. Medzi otázkou drenáže a hydrogeologickými pomermi územia preto existuje bezprostredná súvislosť.

Nie je zrejmé, akým spôsobom bude navrhovaný drenážny systém vplývať na prirodzený režim podzemných vôd, na smer a intenzitu ich prúdenia ani na hydraulické pomery širšieho územia. Rovnako nie je zrejmé, či boli posudzované možné dôsledky dlhodobej prevádzky drenážneho systému počas celej predpokladanej životnosti skládky.

Odvolateľ má za to, že otázka drenáže nepredstavuje iba technický detail realizačného projektu, ale jeden z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť navrhovanej zmeny. Ak je potrebné podstatné prvky technického riešenia dopracovávať alebo zosúlaďovať až po skončení zisťovacieho konania, vznikajú pochybnosti, či mal príslušný orgán v čase rozhodovania k dispozícii dostatočný skutkový základ na spoľahlivé posúdenie všetkých environmentálnych rizík.

Odvolateľ preto zastáva názor, že otázka drenážneho systému mala byť podrobne preskúmaná v rámci úplného procesu EIA vrátane nezávislého hydrogeologického posúdenia, odborného vyhodnotenia navrhovaných drenážnych opatrení a posúdenia ich dlhodobých vplyvov na podzemné vody a životné prostredie.

Za osobitne významnú považuje odvolateľ skutočnosť, že príslušný orgán riešenie jednej z najdôležitejších odborných otázok neuzatvoril v rámci zisťovacieho konania, ale fakticky ho presunul do ďalších stupňov projektovej prípravy. Takýto postup podľa názoru odvolateľa oslabuje preskúmateľnosť záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a predstavuje ďalší dôvod pre vykonanie úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

III.3 Princíp predbežnej opatrnosti

Odvolateľ zastáva názor, že pri rozhodovaní o navrhovanej zmene činnosti nebol primerane uplatnený princíp predbežnej opatrnosti, ktorý predstavuje jednu zo základných zásad environmentálneho práva Európskej únie a zároveň jeden z kľúčových interpretačných princípov pri posudzovaní environmentálnych rizík.

Podľa čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je environmentálna politika Únie založená okrem iného na princípe predbežnej opatrnosti. Jeho účelom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a verejného zdravia najmä v situáciách, keď existuje odborná neistota o možných dôsledkoch navrhovanej činnosti.

Podstatou princípu predbežnej opatrnosti nie je požiadavka preukázania škody alebo negatívneho vplyvu. Naopak, jeho význam spočíva v tom, že ak existujú dôvodné odborné pochybnosti o možných rizikách navrhovanej činnosti, tieto pochybnosti musia byť primeraným spôsobom preskúmané ešte pred prijatím rozhodnutia, ktoré môže mať dlhodobé alebo nezvratné dôsledky na životné prostredie alebo verejné zdravie.

Pri uplatňovaní princípu predbežnej opatrnosti nemožno prenášať dôsledky odbornej neistoty na životné prostredie, obyvateľov alebo dotknuté obce. Ak nie sú k dispozícii dostatočné podklady na spoľahlivé vylúčenie významných rizík, správny orgán je povinný postupovať obozretne a zabezpečiť doplnenie potrebných odborných podkladov.

Odvolateľ namieta, že v predmetnej veci existuje viacero odborných otázok, ktoré neboli v zisťovacom konaní jednoznačne objasnené, a napriek tomu príslušný orgán dospel k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Ide najmä o:

• výskyt vody približne 1,5 m pod terénom vo vrte B-2,
• historické monitorovacie údaje potvrdzujúce výskyt vody aj v ďalších monitorovacích vrtoch,
• potrebu budúcich drenážnych opatrení,
• nejasnosti technického riešenia drenážneho systému,
• absenciu nezávislého hydrogeologického posúdenia,
• absenciu trojrozmerného hydrogeologického modelu územia,
• otázku možných dlhodobých vplyvov na podzemné vody,
• absenciu hodnotenia vplyvov na verejné zdravie (HIA),
• absenciu rozptylovej štúdie,
• otázku kumulatívnych a dlhodobých vplyvov prevádzky skládky,
• navrhované predĺženie životnosti skládky približne do roku 2080.

Odvolateľ zdôrazňuje, že nejde o jednotlivé izolované pochybnosti. Ide o súbor navzájom prepojených odborných otázok, ktoré sa týkajú základných predpokladov bezpečnej prevádzky skládky nebezpečného odpadu a jej možných dlhodobých vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

Osobitne významná je skutočnosť, že niektoré z uvedených otázok neboli v čase rozhodovania vyriešené vôbec a ich riešenie bolo presunuté do ďalších stupňov projektovej dokumentácie. Takýto postup však potvrdzuje existenciu skutkovej a odbornej neistoty, ktorá mala byť odstránená ešte pred prijatím rozhodnutia o tom, že navrhovaná zmena nebude podliehať úplnému procesu EIA.

Pri zariadení určenom na nakladanie s nebezpečnými odpadmi musí byť miera tolerovanej odbornej neistoty podstatne nižšia než pri bežných stavbách alebo prevádzkach. O to viac to platí v prípade zmeny spojenej s prehĺbením základne skládky, navýšením kapacity o takmer 50 000 m³ a predĺžením jej životnosti na ďalšie desaťročia.

Odvolateľ má za to, že za existencie uvedených odborných neistôt nebolo možné spoľahlivo dospieť k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. V súlade s princípom predbežnej opatrnosti bolo potrebné tieto neistoty odstrániť prostredníctvom podrobného odborného preskúmania v rámci úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Odvolateľ je preto presvedčený, že aplikácia princípu predbežnej opatrnosti mala v predmetnej veci viesť k vykonaniu úplného procesu EIA, ktorý by umožnil spoľahlivo posúdiť všetky relevantné environmentálne a zdravotné riziká na základe úplných a odborne overených podkladov.

III.4 Potreba hodnotenia vplyvov na verejné zdravie (HIA)

Odvolateľ zastáva názor, že v rámci zisťovacieho konania nebola dostatočne posúdená otázka možných vplyvov navrhovanej zmeny na verejné zdravie a kvalitu života obyvateľov dotknutého územia.

Predmetom navrhovanej zmeny nie je iba technická úprava existujúceho zariadenia, ale navýšenie kapacity skládky nebezpečného odpadu o 49 768,28 m³ a predĺženie jej prevádzkovej životnosti približne do roku 2080. Ide preto o rozhodnutie s potenciálnymi dôsledkami presahujúcimi niekoľko desaťročí.

Odvolateľ si uvedomuje, že samotná existencia skládky automaticky neznamená vznik neprijateľných zdravotných rizík. Pri zariadení určenom na nakladanie s nebezpečnými odpadmi však nemožno otázku ochrany zdravia obyvateľov považovať za dostatočne vyhodnotenú bez podrobného odborného posúdenia možných expozícií a ich dlhodobých účinkov.

Zo záväzného stanoviska nie je zrejmé, že by bolo vykonané samostatné hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (Health Impact Assessment – HIA), ktoré by komplexne posúdilo možné účinky navrhovanej zmeny na obyvateľov Budmeríc a okolitých obcí.

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že prevádzka skládky nebezpečného odpadu môže byť spojená s viacerými faktormi, ktoré môžu mať význam z pohľadu verejného zdravia. Ide najmä o možné emisie zápachových látok, prchavých organických zlúčenín, aerosólov, prachových častíc, zvýšenú dopravnú záťaž, hluk, riziká súvisiace s havarijnými situáciami a ďalšie faktory ovplyvňujúce kvalitu života obyvateľov.

Osobitnú pozornosť si podľa názoru odvolateľa zasluhuje skutočnosť, že záväzné stanovisko pripúšťa využívanie priesakovej kvapaliny za priaznivých poveternostných podmienok. Odvolateľ nespochybňuje zákonnosť takéhoto postupu, avšak považuje za potrebné odborné posúdenie jeho možných dôsledkov na kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov, najmä z pohľadu potenciálnej tvorby aerosólov alebo uvoľňovania prchavých látok.

Z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli tieto otázky vyhodnotené, ani či boli posúdené možné dlhodobé účinky opakovanej expozície obyvateľstva počas celej predpokladanej životnosti skládky.

Odvolateľ zároveň poukazuje na to, že navrhovaná zmena sa nachádza v území, ktorého obyvatelia budú potenciálnym vplyvom skládky vystavení počas ďalších desaťročí. Práve dlhodobosť navrhovanej prevádzky zvyšuje význam dôsledného posúdenia zdravotných aspektov navrhovanej činnosti.

Hodnotenie vplyvov na verejné zdravie pritom neslúži na preukazovanie existencie škody na zdraví, ale na odborné posúdenie možných zdravotných rizík, identifikáciu citlivých skupín obyvateľstva a návrh opatrení na ochranu zdravia ešte pred realizáciou alebo rozšírením činnosti.

Odvolateľ je preto presvedčený, že vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, predpokladanú dobu jej trvania, blízkosť obývaného územia a existujúce odborné otázky bolo potrebné vykonať samostatné hodnotenie vplyvov na verejné zdravie ako súčasť úplného procesu EIA.

Absencia takéhoto posúdenia podľa názoru odvolateľa predstavuje ďalší významný dôvod, pre ktorý mala byť navrhovaná zmena podrobená úplnému procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

III.5 Kumulatívne a dlhodobé vplyvy navrhovanej činnosti

Odvolateľ zastáva názor, že pri posudzovaní navrhovanej zmeny neboli dostatočne vyhodnotené kumulatívne a dlhodobé vplyvy existujúceho skládkového areálu na životné prostredie a verejné zdravie.

Podľa ustálenej praxe posudzovania vplyvov na životné prostredie nemožno jednotlivé zmeny navrhovaných činností posudzovať izolovane bez zohľadnenia ich vzájomných súvislostí a spoločných účinkov. Osobitne to platí pri zariadeniach určených na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktorých environmentálne vplyvy môžu pôsobiť dlhodobo a prejavovať sa postupne počas celej doby prevádzky.

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetná zmena nie je realizovaná v území bez environmentálnej záťaže, ale v rámci existujúceho skládkového areálu, ktorý bol dlhodobo využívaný na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Pri posudzovaní navrhovanej zmeny preto podľa názoru odvolateľa nepostačuje hodnotiť iba samotné prehĺbenie dna skládky a navýšenie kapacity o 49 768,28 m³.

Posúdené mali byť aj spoločné účinky:

• existujúcich kaziet K1 až K4,
• prevádzky kazety K5,
• historických environmentálnych záťaží v území,
• dlhodobého nakladania s nebezpečnými odpadmi,
• navrhovaného zvýšenia kapacity skládky,
• predĺženia životnosti skládky približne do roku 2080,
• súvisiacich dopravných vplyvov,
• potenciálnych havarijných situácií,
• dlhodobého monitoringu po ukončení prevádzky.

Odvolateľ má za to, že práve spoločný účinok uvedených faktorov môže mať z environmentálneho hľadiska významnejší dopad než jednotlivé vplyvy posudzované samostatne.

Osobitnú pozornosť si podľa názoru odvolateľa zasluhuje otázka dlhodobosti navrhovanej zmeny. Predĺženie využívania skládky až približne do roku 2080 predstavuje rozhodnutie s časovým horizontom presahujúcim viac ako pol storočia od začiatku prevádzky kazety K5. Pri takomto časovom horizonte nemožno posudzovať iba bezprostredné vplyvy počas realizácie stavebných úprav, ale aj možné dlhodobé dôsledky na kvalitu podzemných vôd, pôdy, ovzdušia a zdravie obyvateľov.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že v rôznych častiach dokumentácie sa pri hodnotení vplyvov pracuje raz s oddeleným posudzovaním kazety K5 a inokedy s hodnotením celého skládkového areálu. Takýto prístup môže viesť k podhodnoteniu kumulatívnych účinkov, ktoré vznikajú práve spoločným pôsobením všetkých častí areálu počas dlhého časového obdobia.

Význam kumulatívnych vplyvov vyplýva aj z cieľov zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého účelom je identifikovať nielen priame vplyvy navrhovanej činnosti, ale aj ich vzájomné pôsobenie s existujúcimi záťažami územia.

Odvolateľ preto zastáva názor, že otázka kumulatívnych a dlhodobých vplyvov nebola v zisťovacom konaní preskúmaná v rozsahu primeranom charakteru navrhovanej činnosti. Vzhľadom na existenciu dlhodobého skládkového areálu, navýšenie kapacity, predĺženie životnosti zariadenia a ďalšie súvisiace faktory bolo potrebné vykonať podrobné hodnotenie kumulatívnych vplyvov v rámci úplného procesu EIA.

Odvolateľ je presvedčený, že bez takéhoto posúdenia nie je možné spoľahlivo vylúčiť významné nepriaznivé vplyvy navrhovanej zmeny na životné prostredie a verejné zdravie.

III.6 Nedostatočné vyhodnotenie Regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES)

Odvolateľ zastáva názor, že v rámci zisťovacieho konania nebola dostatočne vyhodnotená otázka súladu navrhovanej zmeny s Regionálnym územným systémom ekologickej stability (RÚSES) okresu Pezinok a neboli v dostatočnej miere posúdené možné dôsledky navrhovanej činnosti na ekologickú stabilitu dotknutého územia.

RÚSES predstavuje odborný dokument ochrany prírody a krajiny vypracovaný podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Jeho účelom je identifikovať ekologicky významné územia, biocentrá, biokoridory, migračné trasy živočíchov, ekologicky citlivé lokality a environmentálne stresové faktory, ktoré je potrebné zohľadňovať pri rozhodovaní o využívaní územia.

Nejde teda o informatívny alebo nezáväzný dokument bez praktického významu, ale o odborný podklad, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu ekologickej stability krajiny a predchádzať ďalšiemu zvyšovaniu environmentálnej záťaže územia.

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že územie Budmeríc a jeho širšie okolie patrí medzi územia s významnými prírodnými hodnotami a ekologickými väzbami. Práve preto je nevyhnutné, aby pri rozhodovaní o ďalšom rozširovaní alebo intenzifikácii environmentálne rizikových činností boli závery RÚSES dôsledne vyhodnotené.

Zo záväzného stanoviska však nie je zrejmé, akým spôsobom boli závery RÚSES pri rozhodovaní zohľadnené, ktoré konkrétne prvky ekologickej stability boli vyhodnotené, akým spôsobom boli posúdené možné vplyvy navrhovanej zmeny na ekologické väzby v území a na základe akých odborných podkladov dospel príslušný orgán k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Odvolateľ má za to, že pri skládke nebezpečného odpadu nemožno otázku ekologickej stability územia redukovať iba na posúdenie bezprostredného zásahu do konkrétnej parcely alebo stavebného objektu. Posudzované musia byť aj širšie súvislosti vrátane možných vplyvov na okolité prírodné prostredie, ekologické koridory, migračné trasy živočíchov a celkovú odolnosť krajiny voči ďalším environmentálnym záťažiam.

Osobitný význam nadobúda táto otázka v spojení s plánovaným predĺžením životnosti skládky približne do roku 2080. Takéto časové obdobie predstavuje niekoľko desaťročí potenciálneho pôsobenia navrhovanej činnosti na okolité územie, pričom environmentálne dôsledky nie je možné hodnotiť iba z pohľadu súčasného stavu krajiny, ale aj z pohľadu jej budúceho vývoja.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že RÚSES identifikuje nielen prírodné hodnoty územia, ale aj existujúce environmentálne stresové faktory. Pri rozhodovaní o navýšení kapacity skládky nebezpečného odpadu bolo preto potrebné posúdiť, či navrhovaná zmena nebude prispievať k ďalšiemu zvyšovaniu environmentálnej záťaže územia a k oslabovaniu jeho ekologickej stability.

Podľa názoru odvolateľa nie je zo záväzného stanoviska zrejmé, že by takéto posúdenie bolo vykonané v rozsahu primeranom významu navrhovanej činnosti.

Odvolateľ preto zastáva názor, že závery RÚSES mali byť podrobnejšie vyhodnotené v rámci úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý by umožnil komplexne posúdiť vzťah navrhovanej zmeny k ekologickej stabilite územia a vylúčiť alebo potvrdiť možné dlhodobé environmentálne riziká.

Nedostatočné vyhodnotenie záverov RÚSES preto odvolateľ považuje za ďalší významný dôvod, pre ktorý mala byť navrhovaná zmena podrobená úplnému procesu EIA.

III.7 Nedostatočné posúdenie vzdialenosti skládky od obývaného územia a citlivých objektov

Odvolateľ zastáva názor, že v rámci zisťovacieho konania nebola dostatočne preskúmaná otázka vzdialenosti skládky nebezpečného odpadu od obývaného územia obce Budmerice a jej význam pre posúdenie možných vplyvov na životné prostredie a verejné zdravie.

Zo záväzného stanoviska nie je zrejmé, akým spôsobom príslušný orgán vyhodnotil vzdialenosť jednotlivých častí skládkového areálu od obytného územia obce, z akých geodetických alebo územnoplánovacích podkladov vychádzal ani akým spôsobom posudzoval vzťah navrhovanej zmeny k obyvateľstvu žijúcemu v dotknutom území.

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že vzdialenosť zariadenia na nakladanie s nebezpečnými odpadmi od obývaného územia predstavuje významný faktor pri posudzovaní možných environmentálnych a zdravotných vplyvov. Nejde pritom iba o otázku samotnej vzdialenosti vyjadrenej v metroch, ale aj o posúdenie miestnych podmienok, smeru prevládajúcich vetrov, konfigurácie terénu, dopravných trás, charakteru okolitej krajiny a ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť šírenie potenciálnych vplyvov do obytného prostredia.

Odvolateľ má za to, že pri zariadení určenom na ukladanie nebezpečných odpadov je potrebné osobitne posudzovať možné vplyvy na obyvateľov žijúcich v blízkosti areálu, a to najmä z pohľadu kvality ovzdušia, zápachu, prašnosti, tvorby aerosólov, dopravnej záťaže, hluku a možných následkov mimoriadnych alebo havarijných situácií.

Zo záväzného stanoviska nie je zrejmé, či boli tieto aspekty posúdené vo vzťahu ku konkrétnej vzdialenosti medzi skládkou a obývaným územím obce Budmerice. Rovnako nie je zrejmé, či boli identifikované a vyhodnotené citlivé objekty nachádzajúce sa v dotknutom území alebo jeho blízkosti.

Odvolateľ poukazuje na to, že pri hodnotení možných vplyvov nemožno vychádzať výlučne zo skutočnosti, že nedochádza k plošnému rozšíreniu areálu skládky. Predmetom navrhovanej zmeny je navýšenie kapacity skládky o 49 768,28 m³ a predĺženie jej prevádzky približne do roku 2080. Ide preto o zmenu, ktorá môže mať význam z pohľadu dlhodobého zaťaženia územia a kvality života obyvateľov.

Osobitnú pozornosť si podľa názoru odvolateľa zasluhuje skutočnosť, že v rámci konania nebolo vykonané samostatné hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA) ani rozptylová štúdia, ktoré by umožnili objektívne posúdiť možné účinky navrhovanej zmeny na obyvateľstvo žijúce v dosahu skládky.

Bez takýchto odborných podkladov nie je podľa názoru odvolateľa možné spoľahlivo vyhodnotiť, či navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľov dotknutého územia počas celej predpokladanej doby prevádzky.

Odvolateľ preto zastáva názor, že príslušný orgán mal v rámci úplného procesu EIA zabezpečiť presné vyhodnotenie vzdialenosti skládky od obývaného územia a citlivých objektov, posúdiť túto vzdialenosť vo vzťahu k charakteru navrhovanej činnosti, miestnym podmienkam a možným zdravotným rizikám a na základe takéhoto posúdenia vyhodnotiť prijateľnosť navrhovanej zmeny.

Nedostatočné preskúmanie tejto otázky preto odvolateľ považuje za ďalší významný dôvod, pre ktorý mala byť navrhovaná zmena podrobená úplnému procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

IV. PROCESNÉ DÔVODY ODVOLANIA

V predchádzajúcej časti odvolateľ uviedol odborné dôvody, pre ktoré považuje vykonanie úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie za potrebné. Uvedené 3odborné otázky sa týkajú najmä hydrogeologických pomerov územia, ochrany podzemných vôd, technického riešenia drenážneho systému, ochrany verejného zdravia, kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti, ekologickej stability územia a vzťahu skládky k obývanému územiu.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že napadnuté záväzné stanovisko podľa jeho názoru vykazuje aj viaceré procesné nedostatky, ktoré môžu mať vplyv na jeho zákonnosť, preskúmateľnosť a správnosť prijatých záverov.

Odvolateľ namieta najmä, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu potrebnom na spoľahlivé rozhodnutie vo veci, viaceré odborné otázky zostali neobjasnené alebo boli ponechané na ďalšie stupne projektovej prípravy, niektoré opatrenia boli formulované neurčito a rozhodnutie sa v dostatočnej miere nevysporiadalo so všetkými relevantnými pripomienkami dotknutej obce a verejnosti.

Odvolateľ preto uvádza nasledovné procesné námietky, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú zrušenie napadnutého záväzného stanoviska a vrátenie veci na nové konanie.

IV.1 Nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie zásady materiálnej pravdy a nepreskúmateľnosť rozhodnutia

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko bolo vydané na základe skutkového stavu, ktorý podľa jeho názoru nebol zistený v rozsahu potrebnom na spoľahlivé rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho vznikajú pochybnosti, či je možné dostatočne preskúmať správnosť záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a verejné zdravie.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Táto povinnosť predstavuje jednu zo základných zásad správneho konania a je nevyhnutnou podmienkou zákonného rozhodovania orgánov verejnej správy.

Zásada materiálnej pravdy nevyžaduje iba zhromaždenie podkladov predložených účastníkmi konania, ale aj ich kritické posúdenie, vzájomné porovnanie, odstránenie rozporov a spoľahlivé objasnenie všetkých rozhodujúcich skutočností. Správny orgán je povinný vychádzať zo skutočného stavu veci a nie iba z tvrdení jednotlivých účastníkov konania.

Na uvedenú povinnosť dlhodobo poukazuje aj judikatúra správnych súdov. Napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Asan/7/2017 konštatoval, že ak správny orgán nerozhoduje na základe dostatočne zisteného skutkového stavu alebo neodstráni rozhodujúce skutkové rozpory, ide o vadu spôsobujúcu nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Odvolateľ poukazuje na to, že v predmetnej veci zostalo viacero zásadných odborných otázok neobjasnených alebo objasnených len čiastočne.

Ide najmä o:

• hydrogeologické pomery územia a výskyt vody vo vrte B-2,
• vzťah navrhovaného prehĺbenia dna skládky k podzemným vodám,
• technické riešenie a budúce fungovanie drenážneho systému,
• možné dlhodobé vplyvy navrhovanej zmeny na podzemné vody,
• absenciu hodnotenia vplyvov na verejné zdravie (HIA),
• kumulatívne vplyvy existujúceho skládkového areálu,
• vzťah navrhovanej činnosti k ekologickej stabilite územia,
• vyhodnotenie vzdialenosti skládky od obývaného územia a citlivých objektov.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje skutočnosť, že samotné záväzné stanovisko obsahuje požiadavku na ďalšie zosúladenie informácií o drenážnom systéme v nasledujúcich stupňoch projektovej dokumentácie. Ak bolo potrebné jednu z kľúčových technických otázok riešiť až po skončení zisťovacieho konania, vzniká otázka, či mal príslušný orgán v čase rozhodovania k dispozícii dostatočný skutkový základ na spoľahlivé posúdenie všetkých environmentálnych rizík.

Rovnako pri hydrogeologických pomeroch územia nie je zo záväzného stanoviska zrejmé, akým spôsobom boli odstránené odborné pochybnosti súvisiace so zistením vody vo vrte B-2 a s navrhovaným prehĺbením základne skládky. Odôvodnenie rozhodnutia neumožňuje jednoznačne preskúmať, akými úvahami sa príslušný orgán riadil pri vyhodnotení tejto otázky a na základe akých odborných podkladov dospel k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný vplyv na podzemné vody.

Odvolateľ zároveň zdôrazňuje, že predmetom konania je skládka nebezpečného odpadu, teda zariadenie, ktorého prevádzka je z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov mimoriadne citlivá. Pri takomto type činnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť úplnosti skutkových zistení a odstráneniu všetkých relevantných odborných pochybností.

Ak zostanú rozhodujúce odborné otázky otvorené alebo nie sú dostatočne objasnené, nemožno podľa názoru odvolateľa spoľahlivo dospieť k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a že vykonanie úplného procesu EIA nie je potrebné.

Z uvedených dôvodov odvolateľ namieta, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu vyžadovanom § 32 ods. 1 správneho poriadku. Uvedený nedostatok považuje za podstatnú procesnú vadu, ktorá sa premieta aj do preskúmateľnosti napadnutého záväzného stanoviska.

IV.2 Absencia riadnej správnej úvahy a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko podľa jeho názoru neobsahuje dostatočne preskúmateľnú správnu úvahu k viacerým rozhodujúcim otázkam predmetného konania.

Povinnosť správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť predstavuje jednu zo základných požiadaviek zákonného rozhodovania vo verejnej správe. Účelom odôvodnenia nie je iba formálne vysvetlenie výsledku konania, ale umožnenie účastníkom konania, odvolaciemu orgánu a prípadne aj správnemu súdu preskúmať, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení skutkového stavu a pri prijímaní svojho rozhodnutia.

Správna úvaha predstavuje proces, v rámci ktorého správny orgán vyhodnocuje zistené skutočnosti, porovnáva jednotlivé podklady, odstraňuje rozpory medzi nimi a vysvetľuje, prečo určitým skutočnostiam prisúdil rozhodujúci význam a iným nie. Bez takejto úvahy nie je možné preskúmať, či správny orgán postupoval zákonne, objektívne a v súlade so zásadami správneho konania.

Zo záväzného stanoviska nie je dostatočne zrejmé, akými úvahami sa príslušný orgán riadil pri vyhodnotení viacerých zásadných otázok predmetného konania a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Zo stanoviska nie je zrejmé najmä:

• prečo výskyt vody vo vrte B-2 nebol vyhodnotený ako dôvod na podrobnejšie odborné posúdenie,
• prečo potreba budúceho riešenia drenážneho systému nebola považovaná za okolnosť odôvodňujúcu vykonanie EIA,
• prečo nebola požadovaná nezávislá hydrogeologická analýza,
• prečo nebolo vykonané hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA),
• prečo nebolo potrebné podrobnejšie posúdiť kumulatívne vplyvy existujúceho skládkového areálu,
• akým spôsobom boli vyhodnotené závery RÚSES,
• prečo nebolo potrebné podrobnejšie preskúmať vzťah skládky k obývanému územiu a citlivým objektom.

Odvolateľ si uvedomuje, že správny orgán nie je povinný stotožniť sa so všetkými pripomienkami účastníkov konania. Je však povinný sa s nimi vecne, zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadať.

Rozhodnutie v značnej miere reprodukuje obsah predložených podkladov a stanovísk, avšak v mnohých prípadoch neobsahuje vlastnú hodnotiacu úvahu správneho orgánu vysvetľujúcu, prečo boli identifikované odborné otázky vyhodnotené ako nevýznamné alebo dostatočne vyriešené.

Osobitne významné je to pri otázkach, ktoré samotný príslušný orgán považoval za natoľko relevantné, že ich riešenie presunul do ďalších stupňov projektovej dokumentácie. Ak boli niektoré odborné otázky ponechané na ďalšie konania, nie je zrejmé, na základe akých úvah bolo súčasne možné dospieť k záveru, že vykonanie úplného procesu EIA nie je potrebné.

Pri skládke nebezpečného odpadu nemožno podľa názoru odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia založiť iba na všeobecných konštatovaniach o nevýznamnosti vplyvov. Rozhodnutie by malo presvedčivo vysvetliť, prečo identifikované odborné neistoty neodôvodňujú podrobnejšie posúdenie v rámci procesu EIA.

Ak z rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení rozhodujúcich okolností, vznikajú pochybnosti o jeho preskúmateľnosti a o tom, či boli všetky relevantné otázky posúdené v rozsahu požadovanom právnymi predpismi.

Odvolateľ preto považuje nedostatok preskúmateľnej správnej úvahy a s tým súvisiace nedostatky odôvodnenia za jednu zo zásadných procesných námietok v tomto odvolaní.

IV.3 Nedostatočné vysporiadanie sa so stanoviskom dotknutej obce a verejnosti

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadalo so stanoviskom dotknutej obce Budmerice ani s pripomienkami verejnosti uplatnenými v priebehu zisťovacieho konania.

Odvolateľ si uvedomuje, že správny orgán nie je povinný prevziať alebo akceptovať všetky návrhy a pripomienky účastníkov konania. Je však povinný sa s relevantnými pripomienkami vecne, odborne a preskúmateľne vysporiadať tak, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, z akých dôvodov ich považoval za dôvodné alebo nedôvodné.

Právo verejnosti a dotknutej obce zúčastňovať sa rozhodovania v environmentálnych veciach predstavuje jednu zo základných zásad vyplývajúcich nielen zo zákona č. 24/2006 Z. z., ale aj z Aarhuského dohovoru a práva Európskej únie. Účasť verejnosti nemá predstavovať iba formálny procesný úkon, ale reálny nástroj na identifikáciu odborných a environmentálnych otázok, ktoré môžu byť významné pre ďalšie rozhodovanie.

Obec Budmerice vo svojom stanovisku upozornila na viaceré odborné otázky a riziká súvisiace s navrhovanou zmenou činnosti. Išlo najmä o otázky hydrogeologických pomerov územia, výskytu vody v priestore budúcej základne skládky, potreby nezávislého hydrogeologického posúdenia, technického riešenia drenážneho systému, ochrany podzemných vôd, potreby hodnotenia vplyvov na verejné zdravie, kumulatívnych vplyvov existujúceho skládkového areálu a ďalších environmentálnych aspektov navrhovanej činnosti.

Zo záväzného stanoviska však nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom boli jednotlivé pripomienky vyhodnotené a na základe akých konkrétnych úvah dospel príslušný orgán k záveru, že neodôvodňujú vykonanie úplného procesu EIA.

V mnohých prípadoch rozhodnutie obsahuje len stručné konštatovanie, že príslušný orgán sa s pripomienkou nestotožnil alebo ju nepovažoval za dôvod na ďalšie posudzovanie. Takýto spôsob vysporiadania podľa názoru odvolateľa neumožňuje preskúmať, či bola pripomienka skutočne odborne vyhodnotená a či boli posúdené všetky relevantné súvislosti.

Osobitne významné je to pri pripomienkach týkajúcich sa ochrany podzemných vôd, drenážneho systému a verejného zdravia. Ide o otázky, ktoré sú vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti zásadné a ktorých význam nemožno odborne vyhodnotiť iba všeobecným konštatovaním o nevýznamnosti vplyvov.

Ak obec a verejnosť upozorňujú na konkrétne odborné neistoty alebo potenciálne environmentálne riziká, z rozhodnutia by malo byť zrejmé, prečo ich príslušný orgán nepovažoval za dôvod na vykonanie ďalšieho odborného dokazovania alebo úplného procesu EIA.

Z napadnutého záväzného stanoviska však nie je dostatočne zrejmé, akou úvahou sa príslušný orgán riadil pri vyhodnocovaní jednotlivých požiadaviek obce a verejnosti ani prečo nepovažoval za potrebné doplniť skutkový stav ďalšími odbornými podkladmi.

Odvolateľ preto zastáva názor, že vysporiadanie sa so stanoviskom dotknutej obce a verejnosti nespĺňa v plnom rozsahu požiadavky kladené na riadne a preskúmateľné odôvodnenie správneho rozhodnutia. Táto skutočnosť zároveň oslabuje presvedčivosť záveru, že navrhovaná zmena nebude mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Z uvedených dôvodov považuje odvolateľ nedostatočné vysporiadanie sa so stanoviskom dotknutej obce a verejnosti za jednu z procesných námietok uplatnených v tomto odvolaní.

IV.4 Neurčitosť, nevykonateľnosť a nekontrolovateľnosť uložených opatrení

Odvolateľ namieta, že viaceré opatrenia uložené vo výrokovej časti napadnutého záväzného stanoviska sú formulované všeobecne a neurčito, čo vyvoláva pochybnosti o ich vykonateľnosti, kontrolovateľnosti a právnej určiteľnosti.

Ak príslušný orgán dospel k záveru, že navrhovaná zmena nebude podliehať úplnému procesu EIA, musel zároveň vychádzať z predpokladu, že uložené opatrenia sú dostatočné na elimináciu alebo významné zníženie identifikovaných environmentálnych rizík. O to vyššie nároky je potrebné klásť na ich presnosť, jednoznačnosť a možnosť ich následnej kontroly.

Odvolateľ má za to, že viaceré opatrenia uvedené vo výrokovej časti záväzného stanoviska tieto požiadavky nespĺňajú.

Niektoré opatrenia sú formulované skôr ako všeobecné odporúčania alebo opakovanie povinností vyplývajúcich z iných právnych predpisov. Iné neobsahujú konkrétne technické parametre, spôsob kontroly, lehoty plnenia ani spôsob preukázania ich splnenia.

Takto formulované opatrenia podľa názoru odvolateľa neumožňujú spoľahlivo overiť, či boli splnené a či sú skutočne schopné zabezpečiť deklarovanú úroveň ochrany životného prostredia.

Osobitne problematické sa javí opatrenie týkajúce sa používania mechanizmov v "dobrom technickom stave". Zo záväzného stanoviska nie je zrejmé, podľa akých kritérií má byť technický stav posudzovaný, akým spôsobom má byť kontrolovaný ani akým spôsobom má byť jeho plnenie preukazované.

Podobne neurčito je formulované opatrenie požadujúce "minimalizovať riziko úniku znečisťujúcich látok". Zo stanoviska nie je zrejmé, aké konkrétne povinnosti z neho pre prevádzkovateľa vyplývajú, akým spôsobom bude ich plnenie kontrolované ani podľa akých kritérií bude možné posúdiť, či bolo opatrenie splnené.

Rovnako pri opatreniach týkajúcich sa nakladania s prípadne kontaminovanou zeminou nie je zrejmé, akým spôsobom má byť kontaminácia identifikovaná, aké kritériá budú použité na jej posúdenie ani akým spôsobom bude preukazované splnenie uložených povinností.

Odvolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že viaceré opatrenia neobsahujú konkrétne lehoty plnenia, určenie kontrolného mechanizmu ani spôsob dokumentovania ich realizácie. Bez týchto náležitostí je problematické posúdiť ich reálnu vykonateľnosť a efektívnosť.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje opatrenie týkajúce sa zosúladenia informácií o drenážnom systéme v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Ak je potrebné jednu z kľúčových technických otázok riešiť až po skončení zisťovacieho konania, vzniká otázka, či bolo možné už v tomto štádiu spoľahlivo vyhodnotiť všetky environmentálne riziká navrhovanej zmeny.

Odvolateľ má za to, že výrok správneho rozhodnutia musí byť formulovaný určito, jednoznačne a takým spôsobom, aby bolo možné bez pochybností určiť rozsah uložených povinností a následne kontrolovať ich plnenie. Ak sú podmienky formulované všeobecne alebo neurčito, oslabuje to ich praktickú vykonateľnosť aj ich schopnosť zabezpečiť ochranu životného prostredia.

V predmetnej veci preto vznikajú pochybnosti, či viaceré opatrenia uvedené vo výrokovej časti záväzného stanoviska spĺňajú požiadavky kladené na určitý, vykonateľný a kontrolovateľný výrok správneho rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolateľ namieta, že viaceré opatrenia obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého záväzného stanoviska nespĺňajú požiadavky určitého, vykonateľného a kontrolovateľného výroku správneho rozhodnutia. Uvedený nedostatok považuje za podstatnú procesnú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť a preskúmateľnosť napadnutého záväzného stanoviska.

IV.5 Nejasné a vzájomne rozporné kapacitné údaje

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko neobsahuje dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné vysvetlenie kapacitných údajov, na základe ktorých bol posudzovaný rozsah navrhovanej zmeny činnosti.

Kapacita skládky predstavuje jeden zo základných parametrov určujúcich rozsah environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti. Od celkového objemu ukladaného odpadu závisí dĺžka prevádzky skládky, množstvo produkovaných priesakových kvapalín, rozsah monitoringu, intenzita dopravy, ako aj celkové dlhodobé zaťaženie územia.

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby kapacitné údaje použité v konaní boli jednoznačné, navzájom konzistentné a aby bolo možné preskúmať spôsob ich určenia.

Zo záväzného stanoviska vyplýva, že navrhovanou zmenou má dôjsť k navýšeniu kapacity sekcií S6 až S9 o 49 768,28 m³. Súčasne sú však v jednotlivých podkladoch uvádzané rôzne údaje týkajúce sa kapacít jednotlivých sekcií kazety K5 a celkovej kapacity skládky po realizácii navrhovanej zmeny.

Odvolateľ z predložených podkladov nedokáže jednoznačne overiť, akým spôsobom bola výsledná kapacita určená a aký je vzájomný vzťah jednotlivých kapacitných údajov uvedených v dokumentácii a v odôvodnení rozhodnutia.

Zo záväzného stanoviska nie je dostatočne zrejmé najmä:

• z ktorých konkrétnych kapacitných údajov príslušný orgán vychádzal,
• akým spôsobom boli jednotlivé objemy vypočítané,
• akým spôsobom boli zohľadnené predchádzajúce zmeny kapacít jednotlivých sekcií,
• či boli všetky údaje navzájom overené a zosúladené,
• ani akým spôsobom bola určená výsledná kapacita kazety K5 po realizácii navrhovanej zmeny.

Ak existujú nejasnosti alebo rozpory v údajoch, ktoré tvoria jeden zo základných parametrov navrhovanej činnosti, ide o otázku, ktorá môže mať významný vplyv na posúdenie rozsahu navrhovanej zmeny a jej možných environmentálnych dôsledkov.

V prípade skládky nebezpečného odpadu nemožno kapacitné údaje považovať za okrajovú technickú informáciu. Naopak, predstavujú jeden z rozhodujúcich podkladov pre posúdenie významnosti navrhovanej zmeny a jej dlhodobých vplyvov.

Odvolateľ má preto za to, že príslušný orgán mal v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne vysvetliť metodiku výpočtu kapacít, odstrániť prípadné rozpory medzi jednotlivými údajmi a preskúmateľným spôsobom preukázať, že všetky použité kapacitné údaje sú správne a navzájom konzistentné.

Keďže zo záväzného stanoviska takéto vysvetlenie dostatočne nevyplýva, vznikajú pochybnosti o úplnosti skutkového stavu a o preskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti.

Odvolateľ preto považuje nejasnosti v kapacitných údajoch za ďalšiu procesnú námietku, ktorá si vyžaduje doplnenie skutkového stavu a jednoznačné objasnenie všetkých rozhodujúcich kapacitných parametrov navrhovanej činnosti.

IV.6 Nejednoznačná identifikácia dotknutej prevádzky

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko neidentifikuje predmet posudzovania vo všetkých častiach dostatočne jednoznačne a konzistentne, čo môže vyvolávať pochybnosti o rozsahu posudzovanej činnosti a o vzťahu jednotlivých údajov k dotknutej prevádzke.

Zo správnych rozhodnutí, integrovaných povolení a ďalších podkladov vyplýva, že v rámci areálu skládky existujú prevádzkové a administratívne celky, ktoré boli v minulosti posudzované a povoľované samostatne. Osobitne ide o prevádzku vzťahujúcu sa na kazetu K5, ktorá bola v niektorých dokumentoch označovaná ako "Skládka odpadov Budmerice – oddelená časť".

Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom záväznom stanovisku sa na viacerých miestach používa všeobecné označenie "Skládka odpadov Budmerice", pričom nie je vždy zrejmé, či sa konkrétne údaje, kapacity, prevádzkové podmienky alebo environmentálne hodnotenia vzťahujú na celý skládkový areál alebo výlučne na kazetu K5, ktorá je predmetom navrhovanej zmeny.

Takáto nejednoznačnosť môže mať význam najmä pri posudzovaní:

• kapacitných údajov,
• kumulatívnych vplyvov,
• monitoringu životného prostredia,
• rozsahu prevádzkových povolení,
• historických environmentálnych záťaží,
• technických a bezpečnostných opatrení.

Pri posudzovaní environmentálnych vplyvov je pritom nevyhnutné jednoznačne určiť, ktorá časť areálu je predmetom konania a aký je jej vzťah k ostatným častiam skládkového komplexu.

Ak sa v rôznych častiach dokumentácie raz pracuje s kazetou K5 ako so samostatnou prevádzkou a inokedy sa používa označenie celej skládky bez bližšieho rozlíšenia, môže to viesť k nejasnostiam pri vyhodnocovaní rozsahu navrhovanej činnosti a jej možných vplyvov na životné prostredie.

Odvolateľ netvrdí, že samotná terminologická nejednotnosť automaticky spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Má však za to, že pri rozhodovaní o navýšení kapacity a predĺžení životnosti skládky nebezpečného odpadu musí byť predmet konania identifikovaný jednoznačne, zrozumiteľne a bez pochybností.

Zo záväzného stanoviska nie je vždy zrejmé, či sa jednotlivé údaje a závery vzťahujú výlučne na kazetu K5 alebo na celý skládkový areál. Táto okolnosť môže sťažovať preskúmanie rozhodnutia a posúdenie správnosti jednotlivých záverov.

Odvolateľ preto považuje nejednoznačnú identifikáciu dotknutej prevádzky za ďalšiu procesnú námietku, ktorá podporuje potrebu doplnenia skutkového stavu a jednoznačného vymedzenia predmetu konania v ďalšom postupe správneho orgánu.

IV.7 Nedostatočné vyhodnotenie alternatív a nulového variantu

Odvolateľ poukazuje na to, že zo záväzného stanoviska nie je dostatočne zrejmé, v akom rozsahu boli pri rozhodovaní posudzované alternatívne riešenia navrhovanej zmeny ani akým spôsobom bol vyhodnotený tzv. nulový variant, teda variant, pri ktorom by k navrhovanému prehĺbeniu základne skládky a navýšeniu kapacity nedošlo.

Jedným zo základných princípov environmentálneho posudzovania je porovnanie navrhovaného riešenia s inými možnými variantmi. Účelom takéhoto porovnania nie je spochybňovať samotný zámer navrhovateľa, ale preveriť, či neexistuje riešenie, ktoré by pri zachovaní sledovaného cieľa predstavovalo nižšiu environmentálnu záťaž alebo menšie riziko pre dotknuté územie.

Zo záväzného stanoviska nie je zrejmé, či bola podrobnejšie vyhodnotená možnosť zachovania pôvodnej nivelety dna skládky, možnosť menšieho rozsahu prehĺbenia, alternatívne technické riešenie drenážneho systému alebo iné varianty využitia existujúcej kapacity zariadenia.

Rovnako nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom bol vyhodnotený nulový variant a aké dôsledky by mal z pohľadu ochrany životného prostredia a ďalšieho rozvoja územia.

Odvolateľ si uvedomuje, že navrhovateľ môže z ekonomických, technických alebo prevádzkových dôvodov uprednostňovať konkrétne riešenie. Z pohľadu ochrany životného prostredia je však významné aj posúdenie toho, či existujú alternatívy, ktoré by umožnili dosiahnuť sledovaný účel pri nižšej miere environmentálnej záťaže alebo pri nižšej miere odborných neistôt.

Osobitný význam nadobúda táto otázka v prípade navrhovanej zmeny, ktorá zahŕňa prehĺbenie základne skládky, zvýšenie kapacity približne o 49 768,28 m³ a predĺženie prevádzkového využívania skládky na ďalšie desaťročia.

Odvolateľ má za to, že existencia odborných otázok týkajúcich sa hydrogeologických pomerov, drenážneho systému, ochrany podzemných vôd, verejného zdravia a kumulatívnych vplyvov mohla odôvodňovať podrobnejšie porovnanie možných riešení a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo uprednostnené práve navrhované riešenie.

Zo záväzného stanoviska však nie je dostatočne zrejmé, akou úvahou sa príslušný orgán riadil pri hodnotení alternatívnych možností ani prečo dospel k záveru, že podrobnejšie porovnanie variantov nie je potrebné.

Odvolateľ preto považuje spôsob vyhodnotenia alternatív a nulového variantu za ďalšiu okolnosť, ktorá prispieva k pochybnostiam o úplnosti skutkového stavu a preskúmateľnosti napadnutého záväzného stanoviska.

IV.8 Formálne, logické a dokumentačné nedostatky záväzného stanoviska

Odvolateľ poukazuje na to, že napadnuté záväzné stanovisko obsahuje viaceré formálne, logické a dokumentačné nejasnosti, ktoré síce samostatne nemusia predstavovať dôvod nezákonnosti rozhodnutia, avšak v ich vzájomnej súvislosti oslabujú jeho preskúmateľnosť a presvedčivosť.

Správne rozhodnutie musí byť nielen vecne správne, ale aj zrozumiteľné, logicky konzistentné a dostatočne určité. Účastník konania, odvolací orgán aj prípadný správny súd musia byť schopní jednoznačne identifikovať skutkové zistenia, rozhodujúce podklady a úvahy, na základe ktorých správny orgán dospel k prijatému záveru.

Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje najmä na nejasnosti týkajúce sa kapacitných údajov, identifikácie dotknutej prevádzky, technických parametrov navrhovanej zmeny a opakovaných odkazov na budúce dopracovanie alebo spresnenie niektorých odborných otázok v ďalších stupňoch projektovej prípravy.

Zo záväzného stanoviska nie je vždy zrejmé, ktoré podklady boli pre rozhodnutie určujúce, akým spôsobom boli vyhodnotené prípadné rozpory medzi jednotlivými dokumentmi a na základe akých úvah boli niektoré otázky považované za dostatočne objasnené napriek tomu, že ich ďalšie riešenie bolo ponechané na nasledujúce fázy projektovej prípravy.

Odvolateľ si uvedomuje, že nie každá formálna alebo terminologická nepresnosť automaticky spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V prípade zariadenia určeného na ukladanie nebezpečných odpadov však považuje za potrebné klásť zvýšené nároky na presnosť, úplnosť a vnútornú konzistentnosť rozhodnutia aj jeho podkladov.

V spojení s ostatnými odbornými a procesnými námietkami uvedenými v tomto odvolaní preto uvedené nejasnosti posilňujú pochybnosti o tom, či bol skutkový stav spoľahlivo zistený a či boli všetky rozhodujúce okolnosti dostatočne preskúmateľným spôsobom vyhodnotené.

Odvolateľ preto považuje uvedené formálne, logické a dokumentačné nedostatky za ďalšiu okolnosť podporujúcu potrebu zrušenia napadnutého záväzného stanoviska a vrátenia veci na nové konanie.

V. NÁVRHY NA DOPLNENIE DOKAZOVANIA

Odvolateľ zastáva názor, že odborné a procesné námietky uvedené v predchádzajúcich častiach odvolania poukazujú na existenciu viacerých skutkových, technických a odborných otázok, ktoré neboli v zisťovacom konaní dostatočne objasnené alebo neboli posúdené v rozsahu primeranom významu navrhovanej zmeny.

Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorou je navýšenie kapacity skládky nebezpečného odpadu a predĺženie jej predpokladanej prevádzkovej životnosti na ďalšie desaťročia, sa odvolateľ domnieva, že doplnenie niektorých odborných podkladov by mohlo prispieť k spoľahlivejšiemu objasneniu skutkového stavu a k objektívnemu posúdeniu možných environmentálnych a zdravotných vplyvov navrhovanej zmeny.

Odvolateľ preto navrhuje, aby príslušný orgán v ďalšom konaní zvážil doplnenie dokazovania najmä o nasledovné odborné podklady a zistenia:

V.1 Nezávislé hydrogeologické posúdenie

Vypracovanie nezávislého hydrogeologického posudku osobou alebo odborným pracoviskom, ktoré sa nepodieľalo na príprave dokumentácie navrhovateľa, so zameraním najmä na:

• výskyt vody zistený vo vrte B-2,
• vzťah navrhovaného prehĺbenia dna skládky k režimu podzemných vôd,
• možné riziká pre podzemné vody v prípade porušenia alebo zlyhania technických bariér,
• dlhodobú bezpečnosť navrhovaného riešenia počas celej predpokladanej životnosti skládky.

V.2 Vypracovanie 3D hydrogeologického modelu

Vypracovanie podrobného trojrozmerného hydrogeologického modelu územia, ktorý umožní objektívnejšie posúdiť:

• smer a dynamiku prúdenia podzemných vôd,
• vzťah skládky k okolitým hydrogeologickým štruktúram,
• možné migračné trasy potenciálneho znečistenia,
• vplyv navrhovaného drenážneho systému na režim podzemných vôd,
• možné dlhodobé scenáre šírenia kontaminácie pri havarijných stavoch.

Odvolateľ sa domnieva, že vypracovanie takéhoto modelu by umožnilo podrobnejšie preskúmať hydrogeologické súvislosti navrhovanej zmeny a odstrániť pretrvávajúce odborné otázky týkajúce sa režimu podzemných vôd a možných migračných trás znečistenia.

V.3 Hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA)

Vypracovanie samostatného hodnotenia vplyvov na verejné zdravie (Health Impact Assessment – HIA), ktoré bude posudzovať najmä:

• možné zdravotné dôsledky dlhodobej prevádzky skládky,
• potenciálne expozície obyvateľov dotknutých obcí,
• vplyvy hluku, prašnosti a dopravy,
• možné účinky zápachu, aerosólov a prchavých látok,
• dopady prípadných havarijných situácií,
• citlivé skupiny obyvateľstva.

Odvolateľ je presvedčený, že pri skládke nebezpečného odpadu s plánovanou prevádzkou až do roku 2080 nemožno otázku ochrany verejného zdravia považovať za dostatočne posúdenú bez samostatného odborného hodnotenia.

V.4 Rozptylová štúdia

Vypracovanie rozptylovej štúdie zameranej na:

• šírenie pachových látok,
• šírenie prachových častíc,
• možné uvoľňovanie prchavých organických látok,
• potenciálnu tvorbu aerosólov pri manipulácii s priesakovými kvapalinami,
• vyhodnotenie vplyvu prevládajúcich smerov vetra na obývané územie.

Rozptylová štúdia by mala zohľadniť súčasný stav prevádzky, navrhované navýšenie kapacity skládky, predĺženie jej prevádzkovej životnosti, ako aj miestne meteorologické a rozptylové podmienky.

V.5 Nezávislý kapacitný audit

Vypracovanie nezávislého odborného kapacitného auditu, ktorého cieľom bude:

• preveriť kapacity jednotlivých sekcií skládky,
• preveriť správnosť výpočtu navrhovaného navýšenia kapacity,
• odstrániť prípadné rozpory medzi jednotlivými údajmi uvedenými v dokumentácii,
• jednoznačne určiť celkovú kapacitu kazety K5,
• vyhodnotiť vzťah medzi kapacitou kazety K5 a celkovým skládkovým areálom.

V.6 Geodetické zameranie vzdialenosti od obývaného územia

Vykonanie presného geodetického zamerania vzdialenosti:

• hranice skládky od hranice obývaného územia obce Budmerice,
• jednotlivých sekcií skládky od najbližších obytných objektov,
• skládky od citlivých objektov a území.

Súčasťou vyhodnotenia by malo byť aj posúdenie tejto vzdialenosti vo vzťahu k smerom prevládajúcich vetrov, konfigurácii terénu a charakteru navrhovanej činnosti.

V.7 Preverenie technického riešenia drenážneho systému

Doplnenie úplnej projektovej dokumentácie drenážneho systému vrátane:

• technického návrhu drenáže,
• hydraulických výpočtov,
• posúdenia funkčnosti drenáže počas celej životnosti skládky,
• posúdenia vplyvu drenážnych opatrení na podzemné vody,
• nezávislého odborného overenia navrhovaného riešenia.

Odvolateľ považuje otázku drenážneho systému za jednu z kľúčových odborných otázok celého konania. Ak samotné záväzné stanovisko ukladá zosúladenie a dopracovanie informácií o drenážnom systéme v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, vzniká otázka, či boli všetky relevantné technické a environmentálne súvislosti dostatočne objasnené už v štádiu zisťovacieho konania. Doplnenie uvedených podkladov by mohlo prispieť k odstráneniu týchto pochybností a k spoľahlivejšiemu posúdeniu navrhovanej zmeny.

V.8 Miestna obhliadka areálu

Vykonanie miestnej obhliadky za účasti zástupcov príslušného orgánu, dotknutej obce, navrhovateľa a verejnosti so zameraním najmä na:

• aktuálny technický stav areálu,
• stav oplotenia a jeho bariérovej funkcie,
• vzťah skládky k okolitému územiu,
• overenie skutkových okolností významných pre ďalšie rozhodovanie.

Odvolateľ zastáva názor, že pri zariadení s takýmto environmentálnym významom môže miestna obhliadka významne prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu a odstráneniu existujúcich pochybností.

VI. ZÁVER A ODVOLACÍ NÁVRH

Odvolateľ je presvedčený, že v priebehu zisťovacieho konania neboli dostatočne objasnené všetky rozhodujúce skutkové, technické, hydrogeologické, environmentálne a zdravotné otázky súvisiace s navrhovanou zmenou činnosti "Skládka odpadov Budmerice, kazeta č. 5, sekcia S6–S9 – úprava nivelety základne skládky odpadov pre optimalizáciu riešenia".

Počas konania zostali otvorené viaceré odborné otázky týkajúce sa najmä hydrogeologických pomerov územia, výskytu vody vo vrte B-2, technického riešenia drenážneho systému, ochrany podzemných vôd, možných vplyvov na verejné zdravie, kumulatívnych vplyvov existujúceho skládkového areálu, vzťahu navrhovanej činnosti k ekologickej stabilite územia a vzdialenosti skládky od obývaného územia obce Budmerice.

Odvolateľ zároveň zastáva názor, že napadnuté záväzné stanovisko trpí viacerými procesnými nedostatkami, ktoré sa týkajú najmä nedostatočne zisteného skutkového stavu, absencie dostatočnej správnej úvahy, neúplného vysporiadania sa s pripomienkami dotknutej obce a verejnosti, neurčitosti viacerých uložených opatrení, nejasností v kapacitných údajoch a ďalších otázok podrobne rozvedených v tomto odvolaní.

Odvolateľ netvrdí, že navrhovaná zmena nevyhnutne spôsobí poškodenie životného prostredia alebo verejného zdravia. Zastáva však názor, že vzhľadom na rozsah navrhovanej zmeny, charakter skládky nebezpečného odpadu a existujúce odborné neistoty nebolo spoľahlivo preukázané, že významné nepriaznivé vplyvy možno vylúčiť bez vykonania úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Práve účelom procesu EIA je podrobne preskúmať odborné otázky, pri ktorých existujú rozumné pochybnosti alebo ktoré neboli v zisťovacom konaní dostatočne objasnené. V prípade zariadenia určeného na ukladanie nebezpečných odpadov s predpokladanou prevádzkou až do roku 2080 je podľa názoru odvolateľa potrebné uplatniť zvýšenú mieru opatrnosti a dôsledne rešpektovať princíp predbežnej opatrnosti zakotvený v práve Európskej únie.

Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhuje, aby minister životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán podľa § 30 zákona č. 24/2006 Z. z. napadnuté záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania č. 7004/2026-11.1/lm, 31204/2026 zo dňa 25. 05. 2026 zrušil a vec vrátil príslušnému orgánu na nové konanie.

Odvolateľ zároveň navrhuje, aby v novom konaní boli doplnené odborné podklady uvedené v kapitole V tohto odvolania, najmä nezávislé hydrogeologické posúdenie, 3D hydrogeologický model, hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA), rozptylová štúdia, nezávislý kapacitný audit, preverenie drenážneho systému, geodetické zameranie vzdialenosti od obývaného územia a miestna obhliadka areálu.

Súčasne odvolateľ navrhuje, aby príslušný orgán po doplnení skutkového stavu a odborných podkladov opätovne posúdil potrebu vykonania úplného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý umožní komplexné, transparentné a odborne podložené posúdenie všetkých relevantných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a verejné zdravie.

Mgr. Michaela Hinnerová

Ing. Michaela Marková